História VVP

S pokrokom medicíny boli lekári, aj verejnosť, v povojnových rokoch konfrontovaní s pred tým neexistujúcim fenoménom zdĺhavého procesu zomierania.
V 50.rokoch minulého storočia Americká spoločnosť pre eutanáziu hľadala legálny nástroj pre zastavenie nezmyselnej liečby na konci života.
Luis Kutner, americký právnik, ako prvý v roku 1950 použil pojmy "advance directive"a "living will", ako spôsob uplatnenia vôle pacienta na konci života. Vychádzal z toho, že aj v čase, keď pacient nevie už dostatočne prejaviť súhlas s liečbou, je nesprávne predpokladať, že vždy platí jeho súhlas s každou poskytovanou liečbou. Videl v tom zásah do práva na telesnú integritu. Kutnerov koncept ako prvý podporili známy americký biskup Fulton J.Sheen a filmová hviezda Eroll Flynn.
Od roku 1950 sa táto téma v Spojených šátoch objavovala v mnohých súvislostiach, bola podporovaná rôznymi odbornými aj verejnými skupinami, sprevádzali ju rôzne verejnosťou sledované slávne kazuistiky (prípad Nancy Cruzan).

V Amerike bol inštitút Vopred vyslovených prianí vytvorený v roku 1967 právnikom Luisom Kutnerom. Spravil tak po skúsenosti jeho ťažko chorého priateľa. Vytvoril preto dokument, v ktorom budú môcť ľudia prejaviť želanie o rozsahu medicínskej starostlivosti v čase zomierania. Približne v rovnakom období mal Barry Keene podobné skúsenosti so zomierajúcou matkou, ktorá nemohla ovplyvniť svoju liečbu na konci života. Preto v roku 1974 predstavil návrh zákona Vopred vyslovených prianí (z angl. Living will). V roku 1976 bol tento zákon schválený a Kalifornia sa tak stala prvým americkým štátom, kde boli Vopred vyslovené priania uvedené do života. Postupne prijali všetky federálne štáty inštitút Vopred vyslovených prianí a od roku 1992 platí na území celých Spojených štátov.