Úpravy v iných krajinách

Vopred vyslovené prianie / medicínska vôľa je súčasťou právneho poriadku viacerých krajín vo svete. Právne úpravy sú rozdielne v možnostiach využitia a v obsahu, ktorý je takto upravený.

Anglicko a Wales prijali právnu úpravu v roku 2005. Dokument obsahoval úpravu prejavenej vôle o odmietnutí konkrétnej liečby. Od roku 2010 môže byť dokument doplnený o detailnejší zoznam prianí, ktoré sú právne záväzné, ale špecifikujú konkrétne situácie, v ktorých nemá byť ďalšia liečba poskytnutá.

V Austrálii je táto problematika upravená od roku 1983. Predstavuje súbor podmienok poskytnutej zdravotnej starostlivosti v závislosti od konkrétnej situácie v budúcnosti. Pacient si môže súčasne určiť niekoľko svojich zástupcov, ktorí o ňom budú rozhodovať v dobe, keď on toho nebude schopný. Tento dokument určuje, kedy sa môže použiť, kto môže tieto rozhodnutia urobiť, ale aj okolnosti, kedy nemá byť braný do úvahy.

Vo Francúzsku si obyvatelia môžu spísať dokument upravujúci toto konanie od roku 2005. Avšak ošetrovatelia nemusia uvedené priania pri pacientovi, ktorý o sebe už nemôže rozhodovať, akceptovať. Môžu ich len zohľadniť. Tieto priania musia byť obnovované každé tri roky.

V Holandsku je tento inštitút zavedený do právneho poriadku aj keď jeho extenzívnym uplatnením je od roku 2002 aj možnosť eutanázie. Ide o úpravu konania do budúcna, kedy pacientovi zdravotný stav neumožní rozhodovať o sebe alebo komunikovať. Podmienkou eutanázie je, aby bol pacient v terminálnom štádiu ochorenia a pacient už nie je schopný o sebe sám rozhodovať. Jeho zdravotný stav je posudzovaný viacerými nezávislými špecialistami, ktorí musia stanoviť, že už nie je nádej na vyliečenie.

V Izraeli je právna úprava prijatá od roku 2005 vo forme vopred vysloveného nesúhlasu s liečbou. Môže byť realizovaný až vtedy, keď je pacient v terminálnom štádiu ochorenia a lekári mu nedávajú nádej na prežitie dlhšiu ako šesť mesiacov.

V Kanade bola právna úprava uzákonená v roku 2008. Je to dokument, v ktorom sú spísané želania ohľadom poskytovania zdravotných výkonov v prípade, že pacient nebude schopný o sebe rozhodovať. Okrem osobného dokumentu je v Kanade zavedená aj tzv. Smernica ku zdravotnej starostlivosti (z angl. Health Care Directive). Smernica umožňuje plánovať konkrétne lekárske vyšetrenia a zákroky v dobe, keď osoba nebude môcť o sebe rozhodovať.

V Nemecku je prijatá táto úprava od roku 2009. Osoba v dokumente môže odmietnuť konkrétnu liečbu a lekár je povinný toto želanie akceptovať. Je uzákonená tiež možnosť určiť konkrétnu osobu za opatrovníka. Opatrovník bude o pacientovi rozhodovať v situácií, keď pacient toho nebude schopný. Táto osoba by mala prihliadať na pacientovu vôľu. Ak sa vyskytne iná zdravotná situácia, než akú pacient opísal, tím ošetrovateľov by mal zvážiť liečbu na základe kontextu prianí uvedených v dokumente. Je možné aj stanoviť nariadenie "neresuscitovať"-

V Nórsku si obyvatelia môžu zvoliť konkrétnu osobu - opatrovníka, ktorá o nich môže rozhodovať v čase, kedy oni sami nebudú môcť. Táto osoba však nemá právo rozhodnúť o neposkytnutí zdravotnej starostlivosti.

Rakúsko prijalo takúto právnu úpravu v roku 2006. Jej obsahom je odmietnutie zdravotnej starostlivosti alebo konkrétneho lekárskeho zákroku. Toto musí byť detailne popísané. Súčasne si môžu ľudia určiť konkrétnu osobu za opatrovníka. Tento dokument sa musí každých päť rokov aktualizovať, vzhľadom na medicínsky pokrok a nové druhy liečby.

Španielsko prijalo právnu úpravu v roku 2002. Dokument môže spísať osoba staršia ako 18 rokov, s výnimkou niektorých regiónov, kde je povolené vykonať tak od 16-tich rokov. Ľudia môžu v dokumente spísať, aké zdravotné postupy si želajú. Tieto priania nie su akceptované v prípade konfliktu s právnym systémom alebo dobrými skúsenosťami s liečbou.

Vo Švajčiarsku si môžu ľudia spísať potrebný dokument od roku 2013. Dokument je platný len v tom prípade, keď pacient stratí reálny úsudok – neschopnosť komunikácie alebo má trvalé poškodenie mozgu. Vtedy je možnosť zastaviť všetky život predlžujúce zásahy.

Taliansko prijalo takúto úpravu v roku 2011. Dokument je však platný iba v prípade, že pacient upadol do kómy. Avšak odpojenie pacienta od dýchacieho prístroja a umelej výživy je zakázané, aj v prípade želania pacienta. Priania pacienta tak nie sú plne záväzné pre ošetrovateľov.

USA sú prvou krajinou, kde bol takýto inštitút zavedený. Od roku 1992 ich má zavedená každá federálna krajina, odvtedy toto rozhodnutie spísalo mnoho Američanov (41% v roku 2007).

Zoznam krajín, v ktorých je uzákonená eutanázia:

Albánsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Oregon, Švajčiarsko, Texas, Washington